Online podvody sa stali bežnou súčasťou života Slovákov. Až 91 % ľudí pozná aspoň jeden typ internetového podvodu, no skúsenosť ukazuje, že samotné povedomie nestačí. Najčastejšie sa stretávajú s kuriérskymi podvodmi, falošnými odkazmi na sociálnych sieťach či podvodnými správami cez WhatsApp. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu mBank od agentúry Focus.
Najväčším paradoxom pritom je, že hoci si dve tretiny Slovákov myslia, že ich digitálna gramotnosť je dobrá (63 %), podvodníci úspešne využívajú najmä každodenné situácie, rutinu a dôveru používateľov. Najznámejšími online podvodmi sú v súčasnosti falošné e-shopy (63 %) a phishing či smishing (58 %). Práve podvody pri ktorých sa útočníci snažia vylákať od ľudí citlivé údaje pozná 64% mužov, ale iba 53% žien.
Polovica opýtaných pozná aj falošné odkazy na sociálnych sieťach a viac ako štyria z desiatich opýtaných vedia o kuriérskych podvodoch alebo zneužití platobnej karty. „Podvodníci dnes neútočia len technológiou, ale aj psychológiou. Využívajú stres, rýchlosť rozhodovania či zdanlivo bežné situácie, ako je doručenie balíka alebo komunikácia banky. Preto je dôležité neustále zvyšovať digitálnu gramotnosť a upozorňovať ľudí na nové formy podvodov,“ vysvetľuje Martin Slosiarik, sociológ a riaditeľ agentúry Focus.
Ľudia menia správanie až po negatívnej skúsenosti
Prieskum ukázal, že osobná skúsenosť s podvodom výrazne mení správanie používateľov. Až 95 % ľudí, ktorí sa s online podvodom stretli, tvrdí, že po tejto skúsenosti začali byť opatrnejší. Štyria z desiatich dnes nakupujú len v overených e-shopoch alebo aplikáciách a 36 % už nekliká na odkazy v SMS správach či e-mailoch. Tretina respondentov si viac kontroluje e-shopy a je všeobecne nedôverčivejšia voči online komunikácii. Viacerí si zároveň nastavili dvojfázové overenie, chránia si prihlasovacie údaje alebo znižujú limity na platobných kartách.
„Bezpečnosť pri online nákupoch sa začína správnym nastavením platobných nástrojov. Dobíjacia virtuálna eKarta predstavuje jednoduchý spôsob, ako oddeliť ktorékoľvek platby od hlavného účtu. Klient na ňu posiela len potrebnú sumu, čím výrazne obmedzuje možné škody v prípade zneužitia údajov karty,“ dodáva Tomáš Mika, expert mBank na kybernetickú bezpečnosť.
Finančné straty respondentom najčastejšie vznikli pri krádeži osobnej veci (31 % poškodených). V online priestore potom dominovali podvodné e-shopy (22 %) a falošné investičné ponuky (21 %), ktoré patria medzi najrizikovejšie formy digitálnych podvodov.
„Vidíme, že najlepšou ochranou je kombinácia technológií a informovanosti klientov. Ľudia sa po negatívnej skúsenosti správajú výrazne opatrnejšie, no naším cieľom je, aby sa vedeli chrániť ešte skôr, než sa stanú obeťou podvodu,“ hovorí Roman Fink, generálny riaditeľ mBank Slovensko.
Banky sú dnes najdôveryhodnejším zdrojom informácií
Dôležitú úlohu pri zvyšovaní povedomia o bezpečnosti online platieb zohrávajú najmä banky a médiá. Práve pravidelná komunikácia o rizikách, podvodoch či možnostiach ochrany pomáha ľuďom orientovať sa v digitálnom prostredí a osvojovať si bezpečnejšie návyky pri nakupovaní a platení na internete.
Viac ako polovica respondentov (52 %) získava informácie o bezpečnosti online platieb práve od bánk cez e-maily, kampane či webináre. Nasledujú internetové články a videá (40 %) a správy v médiách (35 %).
Bezpečnostné návyky Slovákov sa postupne zlepšujú a ich znalosť je pomerne vysoká. Využívajú ich však oveľa menej, akoby sa dalo predpokladať. Väčšina opýtaných napríklad pozná online platby cez Google Pay a Apple Pay - 90% opýtaných ale iba 54% ich aj využíva. Platenie len v hotovosti pri prevzatí tovaru pozná 90%, využíva ho iba 47%. Platby a výbery mobilom sú dobre známe 89% ľudí, i keď ich využíva iba 37%.
Čo je prekvapivé, približne desatina opýtaných priznala, že informácie o ochrane pri online nákupoch a platbách vôbec nevyhľadáva.
Najväčším rizikom je pocit, že „mne sa to nestane“
Výsledky prieskumu ukazujú, že online podvody sa stali masovým spoločenským problémom. Útočníci už necielia iba na technologicky menej zdatných používateľov, čoraz častejšie využívajú dôveryhodne pôsobiacu komunikáciu, známe značky či emócie.
Práve preto odborníci upozorňujú, že základom ochrany je obozretnosť, overovanie informácií a schopnosť spomaliť v situáciách, ktoré vytvárajú tlak na rýchle rozhodnutie.