Takmer tretine Slovákov v priebehu minulého roka klesol osobný mesačný príjem, pätina si prilepšila

Výsledky prieskumu ukázali, že osobný mesačný príjem počas minulého roka poklesol najmä ľuďom, ktorí pochádzajú z nízkopríjmových domácností. O svoj celý príjem alebo jeho časť prišlo 37% respondentov z domácností s čistým mesačným príjmom do 800 EUR a 47% opýtaných s čistým príjmom v domácnosti od 801 do 1 100 EUR. „Aktuálny kríza najťažšie dopadá práve na tie domácnosti, ktoré mali už pred krízou hlbšie do vrecka. Častokrát ide o ľudí, ktorí majú nižšie vzdelanie a pracujú v menej kvalifikovaných profesiách, s čím súvisí aj ich nižší osobný príjem. Tieto domácnosti sa tak často dostávajú do kolotoča finančných problémov, z ktorého sa len ťažko dokážu bez pomoci dostať,“ konštatuje Martin Slosiarik, sociológ a riaditeľ agentúry Focus.

Dobrou správou je, že v porovnaní s predchádzajúcimi prieskumami má znižovanie osobného mesačného príjmu klesajúcu tendenciu. V roku 2020 uvádzalo pokles príjmu, vtedy v súvislosti s koronakrízou, 40% respondentov a v roku 2021 klesol príjem 32% opýtaných. Naopak, zvyšovanie osobného mesačného príjmu postupne narastá (zo 7% v roku 2020 na 11% v roku 2021).

Viac ako dve tretiny (69%) Slovákov vo veku 18 až 60 rokov v súčasnosti disponujú finančnou rezervou. Štvrtina (25%) opýtaných má vytvorenú rezervu približne vo výške jedného mesačného platu a pätina (19%) má odložené financie vo výške dvoch až troch mesačných platov. Peniaze pre prípad núdze na úrovni štyroch až šiestich výplat má usporené necelá desatina (9%) a 16% opýtaných má odložených viac ako šesť mesačných platov.

Naopak, finančnú rezervu nemá takmer tretina (31%) respondentov. V prípade náhleho výpadku príjmu alebo iných nečakaných výdavkov, sa môžu dostať do nepríjemnej situácie najmä Slováci s nižším vzdelaním. Peniaze pre prípad núdze nemá odložené 59% opýtaných s ukončeným základným vzdelaním a 47% so stredoškolským vzdelaním bez maturity.

V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa mierne zvýšil podiel tých, ktorí majú vytvorenú finančnú rezervu a to o 6 percentuálnych bodov (zo 63% v roku 2021 na 69% v roku 2022), čím sa dostal na úroveň z roku 2020. „Pozitívnou správou je, že percentuálny podiel Slovákov, ktorí v súčasnosti disponujú usporenými finančnými prostriedkami, sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne zvýšil. Vytváranie rezervy pre prípad núdze je veľmi dôležité a to nielen v aktuálnom období. Našim klientom preto pripomíname, aby mysleli aj na nepredvídateľné okolnosti a priebežne si, napríklad aj s využitím nášho produktu mSporenie, odkladali drobné sumy počas celého roka,“ hovorí Robert Chrištof, generálny riaditeľ mBank Slovensko.

Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že takmer dve tretiny (60%) Slovákov zmenili počas uplynulého roka svoje finančné správanie – najčastejšie tak, že obmedzili svoje výdavky. Viac ako tretina (35%) opýtaných v novembri uviedla, že v porovnaní so začiatkom roka začala míňať menej peňazí. Ďalších 18% si začalo pravidelne sporiť  a 12% muselo siahnuť do svojich úspor. Investovať vo fondoch začalo 8% respondentov, 4% si zrušili nejaký typ poistenia a 3% si uzatvorilo nové životné či neživotné poistenie. O odklad splátok svoju banku požiadalo 1% Slovákov. Naopak, žiadnu zmenu vo svojom finančnom správaní deklaruje 40% opýtaných. Zaujímavosťou je, že najvyššie percento (51%) tých, ktorí svoje finančné správanie žiadnym spôsobom nezmenili, pochádza práve z domácností s najnižším čistým mesačným príjmom – do 800 EUR.

V porovnaní s výsledkami prieskumu v roku 2021 nastali vo finančnom správaní Slovákov mierne posuny. Znížil sa napríklad celkový podiel tých, ktorí svoje finančné správanie nezmenili (z 50% v roku 2021 na 40% v roku 2022). Zároveň narástol podiel respondentov, ktorí uvádzajú, že si pravidelne sporia (z 13% v roku 2021 na 18% v roku 2022).